V praxi sa často stretávame s tým, že firmy hľadajú riešenia vo veľkých investíciách. Nové stroje, nové linky, nové systémy. Paradoxne však rozhodujúci rozdiel býva ukrytý v detailoch, ktoré sa na prvý pohľad zdajú zanedbateľné.
Jedným z takýchto príkladov je aj skúsenosť z odevnej výroby, ktorú sme riešili začiatkom roka.
Existujúca moderná výroba, no rastúci finančný tlak
Išlo o firmu s modernou výrobnou linkou, kvalitným technologickým zázemím a dobre nastavenými procesmi. Napriek tomu sa dostávala pod čoraz väčší tlak. Dôvod bol jednoduchý a dnes veľmi častý. Rast cien materiálu postupne znižoval maržu a výsledky sa začali pohybovať na hrane ziskovosti.
Z pohľadu vedenia bola výroba zvládnutá. Nebol priestor na veľké reorganizácie a investície neprichádzali do úvahy.
Na jednom zo stretnutí preto padla otázka, ktorá zmenila situáciu firmy.
Dá sa ten istý materiál využiť účinnejšie?
Nešlo o zásah do výrobných kapacít ani o zmenu technológie. Zamerali sme sa výhradne na spôsob uloženia a rozloženia materiálu pri výrobe.
Pripravili sme alternatívny návrh uloženia, otestovali ho v porovnaní s aktuálnym stavom a vyhodnotili výsledky.
Bez reorganizácie výroby.
Bez zásahu do výrobných liniek.
Bez nových strojov.
Výsledok, ktorý prekvapil
Rozdiel v spotrebe materiálu sa pohyboval na úrovni približne 1 až 1,5 percenta.
Na papieri to vyzerá ako zanedbateľná hodnota. V kontexte ich objemu výroby však toto malé percento predstavovalo potenciálnu ročnú úsporu okolo 70 000 eur.
A práve v tomto momente sa ukázalo, že jedno percento nie je detail. Je to rozdiel medzi napätým rokom a stabilným ziskom.
Prečo sa oplatí pozerať na procesy opakovane
Firmy majú prirodzenú tendenciu považovať zabehnuté procesy za definitívne. Fungujú, sú overené, nikto ich nespochybňuje. Lenže podmienky sa menia. Ceny vstupov rastú, trh je nestabilnejší a tlak na efektivitu sa zvyšuje.
Preto má zmysel pozrieť sa na procesy druhý aj tretíkrát, aj keď sa zdajú byť zvládnuté.
Často práve tam leží skrytý zisk, ktorý firme doteraz nenápadne unikal.